Služby Božie / Štedrý večer, 24.12.2019, Veľký kostol
Text: 2.Mojžišova 20,13
„Nezabiješ!“
Bratia a sestry,
život je zázrak! Každý nový život, ktorý prichádza na tento svet z lásky, prináša radosť a nádej.
Dnes sme ochotní vnímať zázraky života viac ako inokedy. Lebo Vianoce sú o láske v jej najčistejšej podobe. O Dieťati, mladej rodine, v ktorej sa práve narodilo prvé dieťa, o šťastí, radosti, vďačnosti – emóciách, aké príchod prvorodeného sprevádzajú.
Dúfame, že niečo z veľkej radosti o narodení Božieho Syna, ktorú tlmočili anjeli betlehemským pastierom, prenikne aj do nášho prepracovania, do stereotypného, uštvaného života a vzkriesi naše sny, túžbu po kráse a zmysluplnosti našej námahy.
V narodenom Ježišovi prichádza do nášho sveta nový život.
Ale toto novorodeniatko neukladá mama do postieľky v pokoji a teple domova, ale do chladných jaslí, v neistote, v strese a v cudzom meste. Život Immanuela – Boha medzi nami začína v drsnej realite a v nej ukrižovaním na Golgote aj končí. Ale aj potom nasleduje vzkriesenie – a dáva jasný signál, že lásku nie je možné zničiť. Vždy si nájde spôsob, akým sa vo svete presadí, kde sa narodí znova. Všade tam, kde sa to podarí, sú Vianoce. Na to, aby sa tak stalo, oslovuje Pán Boh aj nás.
Tajomstvom života, láskou, životaschopnosťou sa necháme nadchnúť radi, ale škoda, že len tak … občas. Počas Vianoc, alebo pri narodení dieťaťa vo vlastnej rodine. A aj vtedy by nás vlastná skúsenosť radosti mohla urobiť citlivými voči tým, ktorí v živote nemajú to šťastie byť rodičmi. Naša kresťanská láska by nás mohla viesť k pochopeniu utrpenia žien, ktorí z vážnych dôvodov zvažujú interrupciu, ale zatiaľ, žiaľ, často nevedie.
Pre väčšinu z nás je v živote šťastím, keď sa môže tešiť z toho, že je ženou alebo mužom v naplnenom partnerskom, manželskom vzťahu. A bolo by prirodzené, áno, láskavé, keby sme radosť z jedinečného spojenia, vzájomnej príťažlivosti a sexuality, ktorú prežívame, dopriali všetkým. Aj tým, ktorí v našej spoločnosti a hlavne cirkvi svoju identitu radšej skrývajú. V postoji k požiadavkám po legalizácii ich zväzkov nám láska stále chýba.
Ale ak nie sme schopní lásky, umierame. A nechávame umierať iných.
Prikázaním „Nezabiješ“ nás Boh varuje pred tým, aby sme ubližovali, varuje pred násilím. Poveruje nás, aby sme život chránili. Je to to najcennejšie, čo máme. A je to to najcennejšie, čo má aj môj blížny – teda každý človek, bez ohľadu na pôvod, etnicitu, náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu.
Otázkou je, čo my kresťania na Slovensku pod ochranou života rozumieme. Predstavitelia cirkví sa vyjadrujú za sprísnenie interrupčného zákona, stavajú proti túžbe dvoch milujúcich sa ľudí rovnakého pohlavia vytvoriť rodinu, apriori tiež odmietajú kritický pohľad na tradičné rodové roly. Robia tak možno v dobrej viere. Ale bez diskusie. A bez lásky.
Lebo láska, skutočná láska by nás všetkých musela motivovať k tomu, aby sme nekonali z pozície moci, ale hľadali riešenia. Láska by nás musela viesť k poznaniu života a pravdepodobnej budúcnosti tisícov už narodených detí v rómskych osadách, žijúcich v generačnej chudobe. Láska by nás viedla k tomu, aby sme sa zaujímali o kvalitu života postihnutých detí a ich rodičov, najmä matiek a súrodencov. Láska by nás viedla k tomu, aby sme dievčatám a ženám, ktoré boli vystavené sexuálnemu obťažovaniu a násiliu vo vlastnej rodine, neodporúčali násilníkom odpustiť a nespochybňovali ich, ale spolu s nimi alebo za nich stáli o vykonanie spravodlivosti. Láska by nás mala viesť k nárokom na transparentnosť poskytovania zdravotníckych a sociálnych služieb, aby sme sa nemuseli báť ochorieť a zostarnúť. Láska, skutočná láska by nás viedla k protestom, hľadaniu možností prejavu odporu mocným, ktorí nechali zavraždiť novinára, keď fakty o prepojení politikov, oligarchov, mafie, polície a súdov vypátral a zverejňoval. Láska by nás mala viesť k ostražitosti, keď sa napadnutie obyvateľov Važca a Richnavy násilným Rómom zneužíva na to, aby sa rozsievala a šírila nenávisť k celému etniku.
Možno si povieme, že toto je politika, zložité spoločenské témy, ktoré do kostola a na kazateľne nepatria. Ale týkajú sa všetkých nás! Záleží na tom, ako sa k tomu, čo sa deje ľuďom okolo nás vyjadríme. My sme tí, od ktorých sa právom očakáva, že budú stáť a zápasiť o život, o jeho dôstojnosť pre každého!
My totiž vieme, že neláska ochromuje. Zabíja. Spôsobuje ujmy na zdraví, na svedomí a na kvalite života.
Omnoho častejšie ako priamym fyzickým útokom a vraždám sme dnes vystavení „soft“ násiliu: slovám, ktoré ponižujú a urážajú, spochybňujú, vyvolávajú strach a nenávisť. Adresátmi siláckych, podceňujúcich vyjadrení sú spravidla slabší, zraniteľnejší, príslušníci menšín. Kým sú to iba slová, nevenujeme im veľa pozornosti. Ale … mali by sme! Každé hanlivé slovo prináša dôsledky. Devalvuje. Ubíja. Ničí v človeku niečo veľmi dôležité – odvahu, zmysel a nádej. Ruinuje. Zabíja.
Moc a klamstvo je vždy vražednou kombináciou. A ak sa k nej pridá nevšímavosť väčšiny, môže mať fatálne následky. Aj v demokratickej spoločnosti, aj v 21.storočí.
Boh prichádza do takéhoto sveta ako zraniteľný človek. Rozumie ťarche strachu v situáciách, kde sa človek ocitá bezmocný, zranený, ignorovaný, cudzí. Učí nás, ako sa v nich nepoddať, ako život chrániť.
Kristus pôsobí, prináša nový život tam, kde dáme hladnému jesť, smädnému piť, prijmeme cudzinca, navštívime chorého a väzneného. Kristus prichádza tam, kde sa podelíme o to, čo máme s tými, ktorí všetko stratili. Tam, kde prispejeme ku vzdelávaniu malých rómskych detí. Rodí sa a prináša celkom novú kvalitu života tam, kde necháme rozprávať nešťastného a osamelého, kde prijmeme a naučíme sa spoznávať citový život človeka s menšinovou sexuálnou orientáciou. Kristus prináša novú úroveň života tam, kde človek riskuje svoje meno, miesto a niekedy aj život, keď pomenováva lož a odhaľuje korupciu v malom aj veľkom.
My všetci, bratia a sestry, ktorí sme dnes tu vo Veľkom kostole, sa zaujímame, čo môžeme robiť preto, aby sme život chránili.
Prostredie, kde človek vie, že môže nájsť pre svoj život ochranu a podporu, nie je však vďaka Bohu, obmedzené na cirkev. Kristovské dielo môžu konať a konajú ľudia aj mimo nej, keď sa spoja a pomáhajú, tam, kde vidia, že je to potrebné. Mnohým ani nenapadne, aby si nárokovali, že to robia v Božom mene. To, čo robia pre iných, robia v mene lásky.
V každom pravdivom a poctivom diele v prospech rozvíjania života je Božia moc. Tam, kde ľudia vynakladajú nápady, nadšenie, vytrvalosť a peniaze pre ochranu života, slúži Boh človeku a človek blížnemu. Ak od Boha pomoc a lásku prijmeme, vyplynie z toho naša služba, budeme schopní milovať a ochotní život chrániť.
Tu, v kostole, môžeme nájsť pre to inšpiráciu a posilnenie, zážitok slova a hudby, aby sme v stretávali a spoznávali Boha, iných ľudí aj samého seba. Tu si môžeme uvedomiť, kým sme a kým chceme byť.
Ale to podstatné pre ochranu života sa deje inde. V našich domovoch, rodinách, v našich pracoviskách, vo všetkých vzťahoch.
Prikázaním „Nezabiješ“ nás Boh zaväzuje, aby sme jeden druhého nezabíjali. Nešikanovali. Neponížili v slove ani v konaní. Žiada si iba to, aby sme plnili prikázanie lásky. Zápasili o spravodlivosť, nenechali zabiť jeden druhého. Očakáva, že sa dokážeme počúvať, spoznať vo všetkej rozmanitosti a slobode a podporiť.
Boh nám svojím „nezabiješ“ kladie na srdce aj to, aby sme nezabíjali sami seba. Ani prácou, ani alkoholom, ani výčitkami z toho, čo sa už nedá vrátiť späť.
Prikázanie „nezabiješ“ nedokážeme dodržať. Prestupujeme ho všetci. Každý deň. Tým, čo je však nad ním, čo nám pomáha vidieť seba, ľudí a dianie okolo nás pravdivo a zároveň milosrdne, je prikázanie milovať. Láska. Ona nám pomáha nachádzať odvahu a orientáciu pre nový život.
Ona nás nielen na Vianoce, ale každý deň povedie k tomu, aby sme sa jedni k druhým priblížili, aby nikto neostal sám. Láska nás bude viesť k tomu, aby sme netrvali na rigidných ustanoveniach a zákonoch bez toho, aby sme nepreverovali, či nie sú namierené proti človeku, ale boli schopní kriticky myslieť a vcítiť sa. Len tak sa môžeme dozvedieť, čo dnes človek hľadá, čo potrebuje.
Je čas myslieť aj na to, čo môžeme urobiť, aby prežila naša príroda, naša zem. Aj ju ničí, poškodzuje naša pohodlnosť, nenásytnosť, náš nezáujem. Všetko, čo je nevyhnutné urobiť pre jej záchranu, vieme. Slová už nestačia. Je potrebné konať.
Bratia a sestry,
napriek všetkému, čo sme schopní v nás aj medzi nami zlikvidovať, máme možnosť začínať znova. Lebo ešte vždy sa medzi nami rodí nový život. V každom dieťati. V každom vzťahu čistej, úprimnej a zodpovednej lásky. Iba ona nás môže zachrániť a dať nášmu životu iskru a zmysel. Amen.