Erika Sokola
2. Tim. 1,7: „Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale ducha moci, lásky a sebaovládania.“
Bratia a sestry!
Prešlo už mnoho rokov odvtedy, ako bol na apoštolov zoslaný Duch Svätý. Duch Svätý – ako Pomocník, Radca, Tešiteľ…, ktorého apoštoli potrebovali, veď dostali poverenie ísť do sveta a činiť učeníkmi všetky národy a to veru nebolo jednoduché. Boh to vedel a preto im posielam Ducha Božieho, ktorý ich má viesť a má im byť oporou, pomocou. Práve pri tejto príležitosti – pri zoslaní Ducha Svätého, na Letnice – vznikla cirkev. Cirkev, ktorá mala byť svetlom a soľou pre svet a ľudí v ňom. Cirkev, ktorá mala ľuďom ukázať iný život. Cirkev, ktorá mala ľudí povzbudzovať a usmerňovať k tomu, aby mali lepšie vzťahy, pracovali na spravodlivosti a dokázali aj v krízach veriť, že Boh je s nimi. Cirkev, ktorá mala žiť v realite.
A tak po mnohých rokoch, v 21.storočí si človek položí otázku: Ako sme na tom dnes? Akú má cirkev a jej predstavitelia, jej nasledovníci, jej reprezentanti kvalitu? Aký má vplyv na človeka – jednotlivca, na rodinu a na spoločnosť? Je dôveryhodná? Nepotrebuje osvieženie, radosť, nový vietor do plachiet? Nepotrebuje si získať stratenú dôveru? Nevyprázdnil sa jej obsah? Dokáže sa spoliehať na Ducha Božieho? Dokážu v nej ľudia hľadať a nachádzať Boha, nájdu v nej bezpečie, zázemie a domov? Dokážu v nej načerpať silu do bojov, ktoré denno-denne vedú? Má cirkev dostatok odvahy pozrieť sa pravde do očí? Má dostatok sily otvoriť otázky, ktoré sú chúlostivé? Dáva dostatok priestoru pre slobodu? Uvedomuje si zodpovednosť, ktorá jej bola daná? Vníma problémy, trápenia, vnútorný život ľudí v tomto svete? Je schopná konfrontácie s realitou? Je dostatočne otvorená voči všetkým?
Práve hľadanie a nachádzanie odpovedí na tieto otázky ukazuje, aký je stav cirkvi. No, vždy musíme mať pred očami skutočnosť, že to, ako je cirkev vnímaná je vizitka nás. Nás jej členov. Podľa nás ľudia usudzujú, hodnotia, pristupujú k cirkvi.
My si však musíme priznať, že my členovia, predstavitelia, reprezentanti cirkvi sme neraz tí, ktorí sme už vyčerpaní, vyhorení. My sme tí, ktorí zlyhávame. Sme mnohokrát príliš svätí, aby nám ľudia rozumeli. My sme tí, ktorí sú dezorientovaní. My sme tí, ktorí už nemajú dostatok sily, lásky, sebaovládania, aby sme na tom niečo zmenili.
Preto cirkev a v nej my, potrebujeme Ducha Božieho, Ducha Svätého. Potrebujeme Ducha Božieho a Jeho prácu v našom živote, aby nás posilnil v úprimnosti, láske, odvahe a viedol nás k tomu, aby naša snaha a práca mali zmysel a cieľ.
Boh nám zasľúbil Ducha Božieho. A toto si potrebovali uvedomovať apoštoli aj v prvom storočí. Pre Timoteja je to apoštol Pavel, ktorý ho uisťuje o tom, že Boh nám dal Ducha. A je aj konkrétny, keď hovorí: „Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale ducha moci, lásky a sebaovládania.“
A toto si potrebujeme dnes uvedomiť aj my.
Bratia a sestry! Boh nám dal:
1. moc.
Pán Boh nechce z nás mať zbabelých, ustrašených ľudí, ale dal nám všetky predpoklady na to, aby sme za všetkých okolností ostali pevní, aby sme si zachovali zdravé sebavedomie. Dáva nám moc. V gréčtine toto slovo znamená: dynamos – čo znamená, dynamiku. Kde do upätého konania prichádza pohyb.
Život musí mať svoju dynamiku. Znova a znova mať iniciatívu k zmene. Mať snahu hľadať nové spôsoby. Postaviť sa voči strachu a prekonať prekážky, ktoré sa nám javia neunesiteľné.
Boh nám dáva silu, aby sme to vydržali, zvládli. Mali snahu, motiváciu k niečomu novému, k zmene, k lepšiemu.
Veď iste každý jeden z nás už zažil, alebo práve teraz zažíva sám na vlastnej koži, sám vo svojom živote, kedy sa udiala v jeho živote krivda, kedy nespravodlivo bol obvinený, odsúdený. Kedy mu bolo ublížené, kedy bol ranený ľuďmi, možno blízkymi zavrhnutý… Kedy si to vyžaduje veľkú silu odpustiť. Kedy je nepredstaviteľné byť milosrdným.
Koľko ľudí toto zažilo priamo v cirkvi. Kedy im bolo ublížené, boli obvinení, zranení.
Ale, Boh nám dal ducha moci, aby sme toto dokázali zmeniť. Je čas niečo urobiť.
V slobode a zodpovednosti cirkev má moc vytvárať skutočné spoločenstvo, kde je každý dôležitý. Cirkev má moc cez Ducha Božieho, ktorý vedie ľudí, prinášať jasné stanoviská a nie len falošné nádeje. Cirkev má moc skrze Ducha Božieho cez ľudí, stať sa dôveryhodnou. Cirkev má moc cez Ducha Božieho, ktorý pracuje v ľuďoch poukazovať na hodnotu a krásu života. Má moc pomáhať depresívnym, vyhoreným, sklamaným ľuďom nachádzať pomoc, potešenie, domov. Cirkev má moc cez prácu Ducha Božieho nájsť v ľuďoch to radostné, tvorivé, láskavé.
Iba v spolupráci s Duchom Božím dokáže človek prejaviť moc, ktorú mu Boh dáva.
A to dokážeme aj my. S mocou Ducha Božieho aj cez nás sa môžu udiať veľké veci.
Apoštol ako druhé spomína, že Boh nám dal ducha lásky.
2. Láska. Ona dokáže všetko zmeniť. Láska dokáže nemožné. Je Božím nápadom a má moc poraziť všetko, čo nás zväzuje a nedovoľuje nám pokojne žiť. Láska, ako ju apoštol Pavel opísal: ktorá je nesebecká, ktorá je trpezlivá, nepozná závisť, nevychvaľuje sa, nenafukuje sa. Nespráva sa netaktne, nehľadá vlastný prospech, nedá sa strhnúť do hnevu. Nespomína na krivdy. Nikdy sa nevzdá druhého, ale za všetkých okolností si zachová dôveru, za všetkých okolností si zachová nádej a všetko znáša s veľkou trpezlivosťou. Láska nerobí rozdiely. Láska hľadá a počúva s vytrvalosťou druhého.
Láska nám dáva silu byť ľudskými.
Veď dostávame rany, ktoré sú ako ostrá dýka v našom srdci. Trápime sa kvôli kruto vypovedaným slovám. Nemáme pokoj, ktorý by upokojil rozbúrené more nášho srdca. Máme strach z každého kroku nepriateľa. Strácame pohodu a radosť.
Ak však zmeníme náš pohľad a dokážeme s láskou riešiť konflikty, naše rany, naše trápenia, náš život môže byť naozaj iný.
Ducha lásky nám Pán Boh dáva, aby sme ináč pristupovali k sebe i k blížnym. Pretože tam, v bežnej komunikácii, v konkrétnych riešeniach sa ukáže, aká je naša láska. Nie iba v slovách, ale v skutkoch! Svojim osobným životom môžeme ľuďom ukázať, že nielen o tom rozprávame, ale podľa lásky sa aj snažíme žiť.
Samozrejme, že si to mnohokrát vyžaduje veľa námahy, veľa sily, veľa sebazapierania, veľa obete. Veľa energie prekonať svoj strach, vydať sa riziku a prekážkam zoči voči. Nebyť sebecký, nebyť ľahostajný a prejaviť lásku. Učíme sa tomu každý jeden deň.
Máme však dobrý vzor. Boh nám prejavil svoju lásku, keď sa za nás obetoval. Poslal svojho Syna, aby sme my mohli skutočne žiť. Boh nás v tomto predišiel a stále nás predchádza svojou iniciatívou. Prejavil nám svoju jedinečnú lásku. A tak celý náš život má byť odpoveďou na túto Božiu iniciatívu. Má nás charakterizovať úprimná láska, priateľský záujem o toho, s kým sa stretávam. Jednoduchá slušnosť, potrebná tolerancia, rešpekt dôstojnosti a úcta k životu. Skutočná snaha pracovať na svojich myšlienkach, meniť ich, napĺňať ich skutočným obsahom a žiť to počas bežného dňa.
Tento dar nám ponúka Ten, ktorý nás pozná a vie dobre, že ho potrebujeme.
Ak tento dar Boží – Duch lásky bude charakteristický pre cirkev, stane sa lákavou, príťažlivosť. Stane sa miestom, kde sa ľudia budú radi vracať. Kde sa budú cítiť dobre, príjemne. Kde budú cítiť prijatie, rešpektovanie, dôveru. A to bez rozdielu. Pre každého.
Takúto cirkev potrebujeme budovať. Na takejto cirkvi potrebujeme pracovať. Aj vďaka našim rozhodnutiam, postupom môže cirkev zmeniť svoju tvár.
A apoštol ako tretie spomína, že Boh nám dal:
3. ducha sebaovládania.
Je tak potrebný a nenahraditeľný. Sme rozdielni ľudia a vedome, či nevedome dochádza v každej domácnosti, v každom vzťahu k výmene názorov. A veru neraz pri riešení konfliktov je potrebné sa ovládať. Ovládať svoje pocity. Ovládnuť svoj hnev, svoju rozhorčenosť a rozumne konať. Adekvátne posúdiť, jasne myslieť a zvážiť. Byť opatrný. Mať zdravý rozum.
Tak veľmi potrebný aj v cirkvi. Aby sme dokázali rozlíšiť, posúdiť, zvážiť, zhodnotiť, vyvodiť, rozhodnúť.
Použiť náš rozum, aby sme chápali a neprinášali mnohokrát bizarné vyhlásenia.
Práve vďaka tomuto daru máme možnosť postaviť sa proti každým zlým pohnútkam a použili tento dar na niečo dobré a prínosné.
Chaotický život, v ktorom človek neovláda svoje vnútorné pohnútky, ale sa im vzdáva, vedie k zničeniu jeho samého, vedie k sebadeštrukcii. Ale, ak rozumne, rozvážne budeme držať v rukách opraty našich myšlienok, slov a skutkov a ich smer budeme podriaďovať rozumnej vôli, pôjdeme stále dopredu a priamou cestou sa priblížime k cieľu. K takému priamočiaremu, rýchlemu napredovaniu nás chce viesť Duch sebaovládania, ktorého nám dáva náš Boh.
Duchom sebaovládania by mal byť charakterizovaný životom každého kresťana. Pri všetkej pokore zachovať si zdravé sebavedomie. Je veľmi potrebné, aby takéto zdravé sebavedomie žilo a rozvíjalo sa v nás a aby sme k nemu dopomáhali svojim deťom, krstným deťom, vnúčatám, priateľom, tým, ktorí sú nám zverení. Boh nechce z nás mať ustrašených, vyľakaných zbabelcov, ale pevných, pokojných, zdravo mysliacich, presvedčených ľudí. Preto nám Duch Boží, Duch sebaovládania pomáha.
Bratia a sestry! Triáda darov: sila, láska a sebaovládanie. Nech sú charakteristickými v našich životoch. V našej cirkvi. Nech vďaka nim dokážeme zdolávať všetky ťažkosti, strach, či obavy, ktoré nás v živote jednotlivcov, spoločnosti a spoločenstva stretnú. A s ich používaním nech je náš život pekný. Práve tieto dary – dynamika, láska a sebaovládanie prinesú slobodu, radosť, spokojnosť. Kiež dokážeme žiť takýto život. V cirkvi I v osobnom živote. Amen
Modlitba:
Bože Duchu svätý,
príď k nám a obdar nás silou. Ty vidíš, ako ju veľmi potrebujeme. V našich obavách, strachoch a zlyhaniach padáme. Pomôž nám postaviť sa voči strachu a prekonať prekážky, ktoré sa nám javia neunesiteľné. Prosíme, daj nám silu, aby sme v slobode a v zodpovednosti reprezentovali cirkev. Pomôž nám v nej byť autentickými, úprimnými, dôveryhodnými. Prosíme, nech máme silu pomáhať ľuďom, ktorí prežívajú depresiu, vyhoranie či sklamanie z cirkvi. Daj nám silu nachádzať pomoc a potešenie v Tvojom slove a nájsť v ľuďoch to radostné, tvorivé, láskavé.
Bože Duchu svätý,
príď k nám a obdar nás láskou. Nech dokážeme odovzdávať pochopenie, trpezlivosť, skutočný záujem všetkým, s ktorými sa stretávame. Pomôž nám úprimnou láskou pristupovať k sebe i blížnym. Nech v bežnej komunikácii, v konkrétnych riešeniach sa ukáže, aká je naša láska. Nie iba v slovách, ale v skutkoch! Nech svojim osobným životom môžeme ľuďom ukázať, že nielen o tom rozprávame, ale podľa lásky sa aj snažíme žiť.
Bože Duchu svätý,
príď k nám a obdar nás sebaovládaním. Daj nám múdrosť, aby sme prinášali v našom živote správne rozhodnutia. Pomôž nám k tomu, aby sme dokázali žiť medzi sebou spravodlivo a čestne. Nauč nás počúvať iných a potom hodnotiť.
Bože, Duchu svätý, nech Tvoja sila, láska a sebaovládanie konajú Tvoje dielo v nás a pri nás.
Verzia na stiahnutie: