Text: 1. Moj 8,6-13
Potom, po štyridsiatich dňoch, Nóach otvoril okno korábu, ktoré urobil, a vypustil krkavca. Ten vyletel a poletoval sem i tam, kým na zemi nevyschli vody. Potom vypustil holubicu, aby videl, či sa vody na povrchu zeme umenšili. Keď však holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu, lebo vody boli na celom povrchu zeme. Vystrel ruku, chytil ju a vtiahol k sebe do korábu. Potom čakal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu z korábu. K večeru sa holubica vrátila k nemu, a hľa, v zobáku mala čerstvý olivový list. Z toho Nóach poznal, že sa vody na zemi umenšili. Potom počkal ďalších sedem dní a vypustil holubicu, ale tá sa už nevrátila k nemu. Šesťsto prvého roku Nóachovho života, prvého dňa prvého mesiaca vyschli vody na zemi. Vtedy Nóach odstránil z korábu pokrov, a hľa, povrch zeme už obschol.
Milí konfirmandi,
starý príbeh o korábe, o starom pánovi a jeho plávajúcej ZOO väčšina z vás dávno dobre pozná.
Bol čas, kedy vám stačilo vypočuť si ho ako starozmluvný príbeh s dobrým koncom a jasným ponaučením. Ale ostatné 2 roky ste ma počas nášho stretávania presvedčili, že jednoduché poznanie a prerozprávanie biblických príbehov Vám už nestačí. Potrebujete viac. Začínate totiž myslieť kriticky.
Kriticky myslieť znamená mať schopnosť nepodliehať hneď prvému dojmu, nepreberať automaticky tradované názory – ale dokázať zaujať odstup a vytvoriť si vlastný názor na základe vedomostí a skúseností.
Biblické príbehy sú inšpirujúce. Ak si dá človek námahu a premýšľa, hľadá a nachádza, čo je v nich ukryté, sú vždy prekvapivo aktuálne.
Noach sa mal podľa Božieho názoru pripraviť na to, že zem zaplaví potopa. Napriek výsmechu a kritike svojho okolia vybudoval na suchej zemi obrovskú loď a vzal do nej po páre z každého zvieraťa.
Keď sa Božie prognózy naplnili, bolo jasné, že záchrana pred istou smrťou je možná len v tomto chránenom priestore.
Po niekoľkých týždňoch plavby začal byť koráb pritesný. Atmosféra v ňom sa čoraz viac stávala napätou, všetci boli unavení a podráždení. Pasažieri si nežiadali luxus! Chceli len normálne, dôstojné životné podmienky.
Najprv Noachovi, ktorý hovoril o potrebe evakuácie verili. Ochotne preto nasledovali jeho inštrukcie a nastúpili na loď záchrany. Šťastní, že majú človeka, ktorému na nich záleží – autoritu, ktorá ich vedie, a vďační, že sa o nich má kto postarať.
Ale – odvtedy prešiel nejaký čas a cestujúci o Noachovom projekte začali pochybovať. Zrazu si neboli istí, či si tento muž ich obdiv a úctu zaslúži.
Autorita neplatí večne. O tom by ste vy, milí rodičia, iste vedeli rozprávať. Vaše slová, pravidlá, usmernenia podrobujú deti skúmaniu. Kritike. Otáznikom.
Na to, čo je dobré, sa vaše názory od názorov vašich detí začali od istého času výrazne líšiť.
Čas, v ktorom vás vaše deti akceptovali radi a bez výhrad, pominul. Teraz majú o živote vlastné predstavy. Vedia ich povedať nahlas a majú energiu a vytrvalosť o ne bojovať.
Pod strechou rodinného korábu nie sú prejavy vzdoru a vzbury ojedinelé. Pohľady a potreby mladších a starších sa dostávajú do kolízie a riešenia sa nezaobídu bez napätia, konfliktov a rozrušení na oboch stranách. Rodičia sledujú to, aby svoje dieťa chránili pred nebezpečím a sklamaniami tvrdej reality. A mladí túžia po slobode. Po vlastných skúsenostiach.
Obaja majú pravdu, obaja chcú dosiahnuť svoje právo. A bez hlasných výmen názorov to niekedy nejde – ani v dobrých rodinách. Práve v tých Veď to, čo robí rodinu dobrou rodinou je práve možnosť dohodnúť sa tak, aby mohli byť všetci spokojní.
Je veľkým umením a veľkou výzvou odhadnúť čas, v ktorom sa môžu a majú začať – prieskumné lety. Samostatnosť totiž nepríde zázračne. Je potrebné, aby sa v nej rodičia aj deti – cvičili.
Starý Noach otvára podľa príbehu na korábe najprv okno a necháva holubicu letieť. Dovolí jej, aby zbierala skúsenosti. Vie, že bez vlastných skúseností sloboda neexistuje. Z toho, čo na svojom prieskumnom lete holubica zažije, profituje aj Noach a zvyšok posádky. Ako inak by mohol spoznať, či sa obrovská voda pominula?
Noach má odvahu otvoriť priestor korábu a pustiť toto milé malé stvorenie zo svojej ochrany.
Otvorené okno však neslúži len na opustenie korábu, ale aj na návrat. Slúži aj na to, aby sa holubica, keď nenašla miesto, kde by mohla ostať, vrátila späť.
Noach ostáva stáť pri okne. Je pripravený vystrieť ruku a priniesť holubicu dovnútra. Dovtedy, kým sa ešte nebude dať pristáť inde – alebo kým jej sily nebudú stačiť pre dlhý let.
Skúšobné lety trvajú dovtedy, kým holubica nenájde vlastné zázemie. Až vtedy Noach vie, že prišiel čas, aby otvorili dvere pre nový život pod slnkom.
Opísané rozprávanie o Noachovi sa dá vnímať ako podobenstvo pre proces osamostatnenia a dospievania.
Je náročný, ale napriek všetkým konfliktom, ktoré fázu nacvičovania samostatnosti sprevádzajú, z neho profitujú všetci: rodičia aj deti.
Každá nezhoda pri povolení štartu, šťastné aj bolestivé pristátia, malé aj väčšie konfrontácie medzi jednotlivými generáciami vedú k spoločnému cieľu. A krízy v hľadaní konsenzu medzi zvedavosťou a skúsenosťou, radostnou podnikavosťou a prezieravou starostlivosťou potrebujú veľa viery, že sa celý tento proces podarí.
Noach vie, že keď sa už holubica nevráti, je všetko v poriadku. Až vtedy.
Práca nás, autorít – rodičov, farárov, učiteľov a všetkých, ktorí nesieme za rast a rozvíjanie talentov detí zodpovednosť, bude dobre zvládnutá vtedy, keď sa mladí ľudia, ktorí nám boli zverení na určitý čas, naučia žiť vo svete / bez našich pokynov a usmernení. Vždy ich budeme môcť vypočuť a podporiť. Budú radi, keď za nami budú môcť prísť, lebo vedia, že nájdu pochopenie a otvorenú náruč.
Nároky a úlohy, ktoré na nich čakajú, budú omnoho zložitejšie, komplikovanejšie ako sú (a boli) tie naše. Naznačujú to všetky bolestivé správy o tom, čo sa v našom svete deje.
Robiť zmeny je však možné. Je to nutné.
Predpokladom pre ne je aj kritika. Konštruktívna kritika toho, na čo sme si my dospelí už zvykli, čo sa zmeniť bojíme – alebo čo sa nám meniť nechce.
Kritika mladých ľudí, ktorá sa nezameria iba na iných, ale odváži sa pozrieť aj do vlastného vnútra, môže nám všetkým priniesť veľa dobrých nádejí.
Na to je však potrebné myslieť, poznávať a vedieť odlíšiť správne od nesprávneho, pravdivé od nepravdivého, hodnotného od nehodnotného.
Títo mladí ľudia majú na to dosť sily, energie a dobrých nervov, aby sa im to, čím viacerí iba trpíme, podarilo meniť. S pomocou múdrych a láskavých autorít.
Milí konfi, konfirmácia je pre vás radostnou udalosťou. Ňou sa pre vás otvára okno, výhľad na život dospelých. Dnešným dňom sa stávate v náboženskom zmysle dospelými. Budete môcť pristúpiť k Večeri Pánovej, budete môcť byť krstnými rodičmi, a neskôr aj kandidovať do funkcií v cirkevnom zbore, aj na vyšších pozíciách.
Starý známy koráb vášho rodičovského domu vám neostane zatvorený. Určite z neho v blízkej budúcnosti budete chcieť na chvíľu odletieť, ale budete sa doň smieť aj vrátiť.
Vaši rodičia budú vždy stáť nablízku, pre prípad, že ich budete potrebovať.
Ešte dlho sa k nim budete vracať. Niekedy s dobrými skúsenosťami zo slobody – a niekedy s takými, pred ktorými by sme vás my dospelí, chceli radšej chrániť.
Holubica je v kresťanskej symbolike obraz pre Svätého ducha. Pre toho Ducha, ktorý nám bol daný v krste.
Teraz svoj krst budete môcť potvrdiť, ujať sa svojej slobody, ale aj zodpovednosti – voči sebe, iným, aj voči Bohu.
Samostatnosť je vecou odhodlania a cviku, tréningu. Boh ho bude viesť, ak Mu to dovolíte.
Bude s vami vo všetkých radostiach, ale aj pádoch a neistotách. Bude pri Vás ako Otec, ku ktorému sa vždy budete môcť vrátiť.
Ak to urobíte, otvorí vám vždy nové pohľady, nové okná aj dvere do novej, dobrej budúcnosti.
Amen.